Je sudoku dobré pre mozog? Čo ukazujú štúdie

Stručne

Ľudia riešiaci hlavolamy dosahujú lepšie výsledky v testoch pamäti a uvažovania

Najčastejšie citovaná štúdia sudoku vychádza z online kohorty PROTECT, ktorú vedú University of Exeter a King's College London. Helen Brooker a jej kolegovia sa 19 078 kognitívne zdravých dospelých vo veku 50 až 93 rokov pýtali, ako často riešia číselné hlavolamy, napríklad sudoku, a potom im zadali súbor 14 kognitívnych testov. Ľudia, ktorí riešili číselné hlavolamy častejšie, dosiahli lepšie výsledky v každom teste, zatiaľ čo tí, ktorí ich neriešili nikdy, dopadli najhoršie (Brooker et al., International Journal of Geriatric Psychiatry, 2019). Sprievodná štúdia zistila rovnaký vzorec pri slovných hlavolamoch (PMID 30443984).

Možno ste už videli tvrdenie, že fanúšikovia hlavolamov majú mozog „o 10 rokov mladší“. Tento údaj pochádza z tlačovej správy univerzity a týka sa slovných hlavolamov a výsledkov v teste gramatického uvažovania, nie sudoku. V správe sa rozdiely vo výsledkoch prevádzajú na „roky“, hoci samotné odborné práce tento údaj nezdôrazňujú.

Väčší háčik je v tom, že nevieme, čo je príčinou a čo následkom. Ide o jednorazový pohľad na situáciu, takže zo štúdie nemožno zistiť, či hlavolamy zlepšujú schopnosti ľudí, alebo či ľudia s lepšími schopnosťami radi riešia hlavolamy. Hlavná autorka to povedala sama: „Nemôžeme tvrdiť, že riešenie týchto hlavolamov nevyhnutne znižuje riziko demencie.“ Rovnaký názor vyjadrili nezávislí odborníci v reakcii Science Media Centre.

Sudoku zapája pracovnú pamäť

Keď si pri prezeraní bloku v mysli držíte informáciu „v tomto políčku môže byť len 3 alebo 7“, využívate pracovnú pamäť. Jeffrey Grabbe to priamo skúmal a zistil, že výsledky v sudoku súviseli s výsledkami testov pracovnej pamäti u mladších aj starších dospelých (Grabbe, Activities, Adaptation & Aging, 2011). To nám hovorí, že sudoku túto schopnosť precvičuje. Nepreukazuje to však, že precvičovanie sudoku zlepšuje pracovnú pamäť aj v iných situáciách.

Záťaž si môžete znížiť zapisovaním kandidátov, na to slúžia ceruzkové poznámky, alebo zvýšiť riešením bez poznámok.

Pomáha sudoku predchádzať demencii?

Žiadna štúdia nepreukázala, že sudoku predchádza demencii. Existujú kohortové štúdie, ktoré spájajú duševne podnetné trávenie voľného času s nižším rizikom.

• Wu et al. 2023. Tím z Monash University sledoval približne desať rokov 10 318 Austrálčanov vo veku 70 a viac rokov. Ľudia, ktorí sa pravidelne venovali duševne podnetným činnostiam, ako sú hry, karty, šach, hlavolamy a krížovky, mali o 11 % nižšie riziko demencie (pomer rizík 0,91). Podobné zníženie sa spájalo aj s činnosťami dospelých, pri ktorých využívali čítanie a písanie, napríklad s písaním listov alebo denníka (JAMA Network Open, 2023).
• Verghese et al. 2003. V skupine 469 ľudí starších ako 75 rokov s mediánom dĺžky sledovania päť rokov znižoval každý ďalší deň v týždni venovaný kognitívnym voľnočasovým činnostiam riziko demencie približne o 7 % (pomer rizík 0,93). Vynikali čítanie, stolové hry, hra na hudobných nástrojoch a tanec (New England Journal of Medicine, 2003).
• Lancet Commission 2024. Zoznam 14 ovplyvniteľných rizikových faktorov tejto komisie hlavolamy neobsahuje, no jej prvé odporúčanie znie podporovať kognitívne podnetné aktivity v strednom veku (Livingston et al., The Lancet, 2024).

Obe kohortové štúdie majú rovnakú slabinu. Včasné, nenápadné štádium demencie môže viesť k tomu, že ľudia prestanú s koníčkami roky pred stanovením diagnózy. Časť súvislosti teda môže fungovať aj opačne. Úprimný záver je, že udržiavať myseľ aktívnu je rozumné a málo rizikové, pričom sudoku je jedným z mnohých spôsobov, ako to robiť.

Budete vďaka sudoku múdrejší?

V sudoku sa zlepšíte. Dôkazy, že sa tento prínos prenáša aj na iné druhy myslenia, sú slabé. Prehľad literatúry o tréningu mozgu, ktorý vypracovali Daniel Simons a jeho kolegovia, ukázal, že tréning zlepšuje výkon pri precvičovanej úlohe, niekedy aj pri úzko súvisiacich úlohách a len zriedkavo pri menej súvisiacich úlohách (Psychological Science in the Public Interest, 2016). Timothy Salthouse dospel k podobnému názoru na myšlienku „čo nepoužívate, o to prídete“: aktívni ľudia dosahujú lepšie výsledky, no len málo dôkazov ukazuje, že aktivita spomaľuje zhoršovanie schopností súvisiace s vekom (Salthouse, 2006). Štúdia skúsených riešiteľov krížoviek dokonca zistila, že roky skúseností s krížovkami nechránili pred spomaľovaním uvažovania súvisiacim s vekom (Hambrick et al., 1999).

Sudoku a aplikácie na tréning mozgu

V roku 2014 podpísalo vyše 70 vedcov spoločné stanovisko Stanford Center on Longevity, podľa ktorého neexistujú presvedčivé dôkazy, že komerčné hry na tréning mozgu zlepšujú kognitívne schopnosti v každodennom živote. Rada Global Council on Brain Health organizácie AARP označila dôkazy o „hrách na tréning mozgu“ za „slabé až neexistujúce“ a odporučila činnosti, ktoré sú nové a náročné (GCBH, 2017).

Jedna randomizovaná štúdia porovnávala tieto dve možnosti priamo. Tím, ktorý viedol D.P. Devanand, zadal 107 ľuďom s miernou kognitívnou poruchou na 78 týždňov buď tréning riešením krížoviek, alebo počítačové kognitívne hry. Skupina s krížovkami dosiahla o niečo lepšie výsledky v hlavnom kognitívnom skóre aj v každodennom fungovaní (NEJM Evidence, 2022). Štúdia bola malá, rozdiel vo výsledkoch bol malý a skúmala krížovky, nie sudoku. Naznačuje však, že bežné hlavolamy obstoja aj v porovnaní s aplikáciami vytvorenými na tento účel.

Stres, spánok a úzkosť

Mnohým ľuďom sudoku pomáha upokojiť sa, a to je dobrý dôvod na hranie. Výskum v tejto oblasti je obmedzený. V jedinej randomizovanej štúdii, ktorú sme našli, riešilo 64 pacientov na hemodialýze sudoku 20 minút trikrát týždenne počas štyroch týždňov. Ich skóre úzkosti kleslo v porovnaní s kontrolnou skupinou (Heydari et al., International Urology and Nephrology, 2026). Išlo o malú, nezaslepenú štúdiu na špecifickej skupine pacientov. Nenašli sme žiadnu spoľahlivú štúdiu o sudoku a spánku. Ak hráte pred spaním, tmavá téma a aplikácia bez reklám či vyskakovacích okien aspoň odstránia zjavné rušivé prvky.

Ako zo sudoku vyťažiť čo najviac

• Zvoľte si dostatočne náročnú úroveň. Uvedené štúdie poukazujú na prínos činností, ktoré zostávajú náročné. Keď začnete riešiť úlohy na danej úrovni automaticky, prejdite na vyššiu úroveň náročnosti alebo sa naučte novú techniku, napríklad X-Wing.
• Hrajte pravidelne. Kohortové štúdie demencie sledovali návyky počas rokov, nie jednorazové riešenie hlavolamov. Riešenie denného hlavolamu (po anglicky) je návyk, ktorý si ľahko udržíte.
• Striedajte činnosti. Najsilnejšie súvislosti v štúdiách Wu et al. a Verghese et al. sa týkali rôznych činností: čítania, písania, hudby a hier. Sudoku je jednou z vhodných súčastí takejto kombinácie.
• Nezanedbávajte základné veci. Medzi rizikové faktory podľa Lancet Commission patria strata sluchu, vysoký krvný tlak, nedostatok pohybu a sociálna izolácia. Pravidelné riešenie hlavolamov nenahradí starostlivosť o tieto oblasti.

Porovnanie sudoku a slovných hlavolamov nájdete v článku Sudoku alebo krížovka (po anglicky).